call centrum

Dougga

 

-opustené a pusté mestečko, ktoré sa nachádza cca 150km od hlavného mesta, sa po invázii Vandalov premenilo len na malú dedinu na druhej strane kopca. Dodnes tu stoja zvyšky kompletného mesta, ktorého súčasťou sú vily, chrámy, kúpele, ulice so spevneným povrchom a fórum, takže je nie je ťažké predstaviť si život na tomto mieste v druhom storočí nášho letopočtu. Mesto bolo postavené na mieste Numidian, čo vysvetľuje prečo sú ulice tak netypické zamotané. Zastavili sme na parkovisku oproti Veľkému divadlu, ktoré bolo postavené v r 188 nl jedným z najbohatších obyvateľov mesta. V súčasnej dobe sa používa počas festivalu Dougga. Divadlo je postavené na kopci, má 19 radov a priestor pre 3500 divákov. Je až ťažké uveriť, že toto miesto bolo pred výkopom úplne v podzemí. Z divadla som zamierila ku kapitule, ktorá je jednou z najpôsobivejších pozostatkov z rímskej doby. Bola postavená v roku 166 nl, ale aj napriek tomu jej 10 metrov vysoké múry stoja skoro ako v deň, kedy bola slávnostne otvorená. Jej steny sa môže zdať primitívne a obyčajné, ale boli robené technikou známou ako opus africanum, kde veľké kamene posilňujú steny vyrobené z menších kameňov. Portikus podopiera šesť stĺpov vysokých 8 metrov. Capitola slúžila ako hlavný chrám pre celé mesto, a bol zasvätená trom bohom Jupiterovi, Junovi a Minervovi. Každý z nich mal svoje miesto a Jupiter stál uprostred ako šesť metrov vysoká socha z bieleho mramoru. Fórum bolo hlavným miestom, kde boli vykonávané oficiálne obrady. Leží pod kapitulou a bolo postavené na konci 2. storočia. Pôvodne malo 35 stĺpcov z červeného mramoru s bielymi písmenami a na jeho stavbu sa používali kamene z okolitých stavieb. Pri veľkej rezidencie si môžete prezrieť prastarý akvaduktový systém. V Dougge je množstvo domov, ktoré môžu byť rozdelené do dvoch typov. Kartáginské- majú vchod vedúci do dvora, a odtiaľ do strany do obytnej miestnosti. Románske s priamym vstupom do obytných miestností. Licinianové kúpele(Caracallové kúpele) majú veľa zo svojich pôvodných neporušených múrov, rovnako ako aj dlhý tunel používaný pre otrokov pracujúcich v kúpeľoch. Kúpele boli darované mestu rodinou Liciniom v 3. storočí, a boli prevažne používané ako zimné kúpele. Ich rozmery vypovedajú o bohatstve mesta. Steny tohto rozsiahleho komplexu hlavne tie okolo veľkého Frigidária(studenej miestnosti) zostali z väčšiny nepoškodené. K Cyclopsovým kúpeľom viedla jaskyňa. Cyclopsové kúpele sú teraz v havarijnom stave, s výnimkou latrín hneď pri vchode. Libyjsko-púnske mauzóleum pochádza z 3. storočia pred nl. Bolo venované Numidianskému princovi Atebanovi. Je to trojstupňový monument v tvare obelisku, vysoký 21 metrov, ktorý je zavŕšený malou pyramídou, na špičke ktorej sedí lev. Rímske mesto na severozápade Tuniska leží na malebnom svahu obklopenom olivovými hájmi a obilnými poliami so zalesnenými kopcami v pozadí, ktoré rozkvitalo pod rímskou a byzantskou vládou, ale upadlo v islamskom období. Impozantné ruiny, ktoré sú viditeľné dnes dávajú určitú predstavu o zdrojoch tohto malého rímskeho mesta na okraji ríše. Staroveká Dougga je jedna z najkrajších rímskych pamiatok v Afrike, a od roku 1997 je zapísaná v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Zostala neuveriteľne dobre zachovalá, a poskytuje obraz o tom, ako si dobre situovaní Rimania, poletujúci sem a tam medzi kúpeľmi, pôsobivou kapitolou, divadlom s 3500miestami a rôznymi chrámami (identifikovaných tu bolo 21) žili. Archeologické náleziská sa rozkladajú na ploche cca 75 ha Najlepšia doba na prehliadku je skoro ráno alebo neskoro poobede, a počítajte s tým, že tu ,,zabijete,, tak 3 hodiny. Nie je tu dostatok tieňu. V kaviarničke si môžete dať malé občerstvenie, alebo si môžete urobiť piknik a vychutnávať si toto kúzelné prostredie. Vstupné : 3 TND Fotoaparát : 1TND Otváracie hodiny: 8.00-19.00 hod apríl- 15. september 8.30-17:30 hod 15.september-marec

 

Svadba v Tunisku

 

Tunisko patrí krajinám s najnižšou rozvodovosťou. Ak sa chce tunisan oženiť, musí mať perspektívne zamestnanie, byť dostatočne finančne zabezpečený, mať úspory a vlastný dom. Keď spĺňa tieto požiadavky môže sa začať obzerať po vážnej známosti. Ak ju nájde, a aj jej náklonnosť je opätovaná, ani v tom prípade nesmie so svoju nastávajúcu zostať ani na okamih osamote. Až do svadby ju navštevuje v rodinu svojej vyvolenej, a všetkým ženám v rodine nosí darčeky - najčastejšie zlaté šperky alebo koberce. Takéto dvorenie nie je lacná záležitosť, a preto sa ženbychtivý Tunisan snaží dobu "chodenia" skrátiť a oženiť sa čo najskôr. Život tuniského muža je od mladosti dosť stresujúci. Do 30-35 rokov zháňa majetok ktorý väčšinou počas niekoľkých svadobných dní aj utratí. Svadba trvá 3-7 dní, celú svadbu platí ženích , ktorý je povinný svoju nastávajúcu obdariť honosným venom. Ako to prebieha na tuniskej svadbe? Tisícky dinárov stojí iba samotné prenajatie miestnosti na pár hodín. Ľudia pozývajú všetkých známych aj neznámych a svadba sa stáva finančne náročnou záležitosťou. Obdobie svadieb je hlavne v období leta. Na uliciach miest sa často stretnete s hlasným trúbením áut a hlasnej hudby. V tuniských mestách si v súčasnosti hľadajú partnerov sami, avšak v tradičných rodinách hlavne vo vnútrozemí krajiny- v malých dedinkách o vhodných kandidátoch pre svoje deti pátrajú rodičia. Matky podnikajú ,,výpravy,, do hamamu, aby si prezreli vhodné kandidátky pre svojich synov. Zamerajú sa samozrejme na tú najkrajšiu a ,,diskrétne,, si zisťujú podrobnosti nielen o svojej nastávajúcej neveste, ale aj o jej celej rodine. Keď mladý prejdú výberom, nastávajúcu nevestu požiadajú o súhlas. Podľa tuniských zákonov má možnosť ženícha odmietnuť, a jej rodina nesúhlas rešpektuje. Pokiaľ dievča súhlasí zorganizuje sa stretnutie oboch rodín ,uzavrie sa zmluva a vybavia sa formality. Pred svadbou sa mladý môžu stretnúť, ale vždy za prítomnosti nejakého člena rodiny, pretože čokoľvek od ohovárania až po nevhodné dotyky by mohlo poškodiť povesť dievčaťa a tým celú svadbu ohroziť. Tuniská svadba trvá 3-7 dní, behom ktorých nevesta zostáva v spoločnosti svojich ženských príbuzných a kamarátok. V prvý deň svadby ženích so svojimi kamarátmi zháňa svadobné dary (šaty, šperky, parfémy)pre svoju vyvolenú. Tie sa v saténom vystlaných košíkoch prinesú do domu nevesty a odvzdajú nedočkavým ženským príbuzným. Na druhý deň zostáva nevesta a ženích každý s vlastnou rodinou, slávnostne sa mnohopočetné rodiny navečerajú (ženy samozrejme stolujú oddelene od mužov). V ten istý deň ženícha príde oholiť ,,kaderník,, , pretože mesiac pred svadbou sa neholí, nevesta ide do hamamu a nechá si z tela odstrániť všetky chĺpky, a ruky a nohy jej ozdobia henou. Posledný deň sa v uliciach koná patrične hlučná procesia priateľov a rodiny za sprievodu trúbiacich aút, ktoré týmto spôsobom všetkým oznamujú radostnú novinu. Po tomto všetkom nasleduje v prenajatých priestoroch divoká oslava. Novomanželia sa posadia do pre nás gýčovo ozdobených zlatých kresiel, a úbohá nevesta sa potí pod nánosom líčidiel. Mladý pár z kresiel sleduje zabávajúcich sa svadobčanov a čaká na posledný tanec (ich prvý) ktorým svadbu ukončia. Po oslave sa mladomanželia uchýlia buď do domu muža alebo v súčasnosti skôr do hotela, a strávia spolu svadobnú noc. Našťastie dnes už staršie ženy nečakajú pred dverami na plachtu postriekanou krvou...

 

Tradičný svadobný obrad v Turecku

 

Dedinská svadba v Turecku trvá 3 celé dni, ale čo to je oproti minulosti keď trvala 5 dní? Podľa tradície sa v pondelok nevestina výbava dopravila do domu jej nastávajúceho. Aj dodnes si dedinské dievčatá skladajú svoje výšivky do svadobnej truhlice, aby ich mali pripravené na ,,veľkú cestu,,. V utorok ide ,,nevesta,, so všetkými ženami z oboch rodín do miestneho hamamu, aby tu spoločne strávili deň. Ženíchova rodina tu vyvesí tureckú zástavu a podávala obed pre toľko ľudí, pre koľko si len môže dovoliť. V stredu sa koná rozlúčka s nevestou. Ženíchova mama rozprestrie dlhý hodvábny koberec pred nevestu ,a všetci hostia sa k nej priblížia so sviečkami v rukách a hádžu na nevestu mince. Podľa tradície to má zaistiť jej plodnosť. Potom nevesta po koberci prejde k svojej budúcej svokre a pobozká jej ruky. Hostia sa pustia do ovocia a orieškov, ktoré im ponúknu, spievajú a tancujú, prevažne smutné pesničky, aby bolo vidieť ako nevesta plače nad tým, že opúšťa domov.....Dodnes je tento večer veľkou udalosťou, a všetky ženy z dediny sa stretnú a tancujú v kruhu, pričom žujú semienka tekvice a rozbijú pohár s vodou. Neskoro večer natrú nevestine ruky a nohy henou, podobne ako aj ruky jej priateliek a rodiny, nie však až tak pekne ornamentovo, ako to býva v Tunisku. Viac-menej henovanie v Turecku prebieha ponorením nechtov nevesty do veľkej nádoby s henou. Vo štvrtok večer namaľujú nevestu, a ona sa vydá na cestu k ženíchovi. V svadobný deň je oblečená v ťažkých vyšívaných sametových šatách a v červenom závoji. Dnes už dievčatá nosia biele svadobné šaty ako u nás, ale červený závoj si väčšinou nechávajú rovnako ako červenú šerpu na znak toho, že sú ešte panny. Po svadbe sa svadobčania pustia do obrovskej misy polievky z baraních nôh. Od doby Ataturkových reforiem, sa svadby nemusia konať v piatok. Väčšinou bývajú cez víkendy a hlavne v lete. Takisto dnes už tiež ženíchova rodina nepožaduje od mladých dôkaz nevestinho panenstva vo forme krvavej plachty po svadobnej noci. Ako je to dnes? Jednou z finančne najdrahších svadieb je isto turecká svadba. Turecké svadby sú jedinečné, trvajú zvyčajne tri dni a je s nimi spojených mnoho svadobných tradícii. Sú veselé a oslavované s rodinou, priateľmi a známymi. Svadbu plánuje rodina ženícha, ktorá pozýva aj svadobných hostí a hradí všetky náklady spojené so svadbou. Je zriedkavým javom, že na tureckej svadbe je menej ako 200 ľudí, často ich býva aj vyše 1000. Večer pred svadbou sa nazýva “Henna-večer“ a oslavujú ho muži a ženy oddelene. Nesie sa v smutnom duchu, pretože symbolizuje odlúčenie snúbencov od rodičovského domu, ktoré nastane po svadbe, keď sa mladomanželia nasťahujú do svojho vlastného domu. Neveste počas tohto večera nahenujú ruky a nohy. Mladomanželia sú zvyčajne obdarovaní peniazmi alebo nejakou ozdobou zo zlata. Po obdarovaní mladomanželov sa začína svadobná hostina s dobrou hudbou a tancuje sa do skorého rána. Mnoho Turkov žijúcich v Európe prispôsobuje svoje zvyky európskym zvykom. Turecké svadby v európskych metropolách trvajú len 1 deň. Turecké svadby sú známe široko ďaleko svojou pompéznosťou. Ich náplňou je aj stretnutie sa s rodinou, priateľmi a známymi a prehĺbenie ich vzájomných vzťahov, ale aj nadviazanie nových známostí.

 

Grécka svadba.

 

Manželstvo - Tradícia v starovekom Grécku Grécke nevesty nosia tradičné svadobné závoje, ktoré sú žlté alebo červené, čo predstavuje oheň. Tieto žiarivo farebné závoje majú chrániť nevestu pred zlými duchmi a démonmi. V starovekom Grécku boli diamanty považované za slzy bohov, a verili, že diamanty odrážajú plamene lásky. Grécka nevesta v svadobný deň si do rukavičiek vloží kocku cukru aby mala sladký život, alebo má v svadobnej kytici brečtan, ako symbol nekonečnej lásky. Grécke ortodoxné svadobné tradície Pri tradičnom gréckom pravoslávnom manželstve je dôležitá svadobná oslava na ,,potvrdenie,, formálneho záväzku. V deň obradu ženích žiada otca nevesty o ruku svojej dcéry. Ženíchov svedok sprevádza pár do kostola k sobášu a má spolu s kňazom na starosti obrad. Grécky pár si vymení prstene za prítomnosti rodiny a priateľov, čím je obrad považovaný za záväzný. Staromódna tradícia je pretáčanie sa detí na matraci počas obradu. Deti priateľov a rodiny sú umiestnené na matraci alebo posteli a pretáčajú sa zo strany na stranu. Lôžko je posiate lupeňmi ruží, mincami a mandľovým dražé (koufettou) čo má priniesť plodnosť a prosperitu páru. Svadobnou vlajkou sa ohlasuje začiatok svadobného týždňa. Na jej konci je vetva s piatimi vetvičkami. Na jednej z nich je uviazané jablko a na ďalších štyroch vetvičkách sú chumáče červenej vlny. Svadobný sprievod sa začína pri dome ženícha. Potom vlajkonosič vedie skupinu do domu nevesty, kde nechajú svadobnú vlajku a nevestina matka pozdraví ženícha. Dá mu pohár vína, prsteň v tvare sušienky a do gombíkovej dierky mu dá rozmarín. On jej pobozká ruku a požiada o jej požehnanie a keď ho požehná pobozká ho na obe líca. Tiež sa mu môže kadidlom dotknúť krku a dať mu malý darček čo symbolizuje že sa stane súčasťou rodiny. Grécke pravoslávne svadby sú vždy v nedeľu s výnimkou Veľkej noci, Vianoc a počas obdobia pôstu a deň pred začiatkom sviatkov. Sľuby sa tu nevymieňajú, pretože manželstvo je považované za zväzok medzi dvoma ľuďmi v láske, nie zmluvný vzťah. Pečú sa dva bochníky chleba, ktoré sú zdobené kvetmi, zviazané sú bielou stuhou a oddelené fľašu vína. Keď pár vstúpi do manželstva, prestrihne pásku a tromi dúškami vypije víno a trikrát urobí kruh okolo oltára, zatiaľ čo hostia na pár hádže ryžu alebo sladené mandle. Obrad počas gréckych pravoslávnych svadieb je rozdelený do dvoch častí: zasnúbenie a korunovanie. Zasnúbenie sa spája s požehnaním prsteňov nad hlavami nevesty a ženícha, ktoré si potom trikrát vymenia. Korunovanie je hlavnou súčasťou obradu, kde je pár korunovaný vencom Garland- vinič zabalený v striebornom alebo zlatom papieri alebo dokonca jeho koruna je z polodrahokamov a kovov. Biela páska, ktorá spája korunu symbolizuje jednotu spojenia sa a po obrade sú koruny balené v špeciálnej krabici. Býva zvykom, že si ho pár odloží do konca života( niektoré páry sa s nim dokonca pochovajú). Prívesky (v podobe malého oka) nosia niektorý z hostí na ochranu svadobnej hostiny. Nevesta si zvykne dať kocku cukru do jej rukavíc, aby mala sladké manželstvo. Snubné prstene sa tradične nosia na pravej strane, nie vľavo. Nevesta môže namiesto kytice hodiť granátové jablko. Veľa semienok predstavuje symbol plodnosti. Hneď po obrade sa rozdávajú pre hostí kandizované mandle zvyčajne zabalené do tylu alebo handričky a je ich nepárny počet. Po obrade nevesta hodí kus starého železa na strechu, čo symbolizuje silu svojho nového domova. Vo svadobnej sále je tanečný parket rozdelený doskami alebo niečím tvrdým pre šťastie. Niekto z najbližšej rodiny začína dosky rozbíjať, a ostatní sa k nemu pripájajú, pričom pokrikujú a smejú sa. Potom môže prísť k tradičnému tancu, pričom tí, čo s nevestou alebo ženíchom idú tancovať im na šaty pripnú peniaze. Existujú dva významné tance spojené s gréckou svadbu. Prvý tanec Izaiáš- ten sa tancuje s nevestou a ženíchom počas obradu a ďalší tanec nazývaný Kaslamantiano sa tancuje v kruhu v sále. S hlbokými ceremoniálnymi tradíciami, svetlicami a ,,živou,, svadobnou recepciou je grécka svadba udalosť ktorú si nemôžete nechať ujsť.